RodioLon 110

Informácia od výrobcu RodioLon 110:

Cieľom opakovaných vedeckých výskumov a prác realizovaných vo viacerých výskumných centrách bývalého Sovietskeho zväzu (napr. v Sankt Peterburgu – bývalý Leningrad, v Moskve, v Taškente – hlavné mesto Uzbekistanu, ktorý bol v minulosti súčasťou Sovietskeho zväzu) bolo izolovať z prírodných zdrojov látky, ktoré by v ľudskom organizme pozitívne ovplyvňovali zadržiavanie dusíka, syntézu a obnovu telesných bielkovín, eliminovali katabolické procesy, podporovali a predlžovali pracovný výkon, znižovali únavu, urýchľovali regeneráciu a napomáhali organizmu ľahšie zvládnuť náročné klimatické podmienky.

Napriek často opakovaným tvrdeniam, že tieto látky sa mali primárne využívať ako podporné prostriedky pri medicínsky zdôvodnených prípadoch (napr. pri kachexii – rozsiahly telesný úpadok sprevádzaný výrazným poklesom hmotnosti tela, slabosťou a nechutenstvom, obvykle ako následok závažných infekcií, ochorení, nedostatku potravy alebo útrap; ďalej pri astenii – celkové oslabenie organizmu sprevádzané zníženou výkonnosťou, astenici majú extrémne štíhlu, útlu postavu; v geriatri; pri oslabení organizmu vplyvom dlhodobého ochorenia; po horúčkovitých stavoch; pri obmedzenom príjme živín atď.), skutočnosť je celkom iná – mali sa využívať v prvom rade na zvýšenie bojaschopnosti a odolnosti armády.

Až sekundárne, pri odhalení ich reálnych účinkoch na ľudský organizmus, sa zvažovalo ich využitie aj v medicíne a v športe. Výsledkom takto orientovaného výskumu je skupina prírodných látok, označovaných ako – rastlinné adaptogény.

Rastlinné adaptogény

Rastlinné adaptogény sú iba jednou podskupinou z veľkej skupiny látok, ktoré sa v odbornej literatúre označujú ako adaptogény. Podľa Brechmana a Dardymova do tejto skupiny patria iba tie látky, ktoré spĺňajú nasledovné podmienky:

• pre organizmus sú neškodné a aj pri dlhodobej aplikácii a extrémne vysokom dávkovaní spôsobujú iba minimálne poruchy jeho fyziologických funkcií (ojedinelým prejavom „predávkovania“ látkami zo skupiny adaptogénov je mierny nárast krvného tlaku resp. v prípade aplikácie v neskorých poobedňajších hodinách problémy so zaspávaním)
• ich pôsobenie na organizmus je nešpecifické, tzn. že zvyšujú jeho odolnosť voči širokému spektru faktorov vyvolaných vonkajším prostredím, fyzickou alebo psychickou záťažou (športovci často nedôverujú suplementom so širokou škálou účinkov, ale reálnym faktom je, že účinky väčšiny adaptogénov sú univerzálne použiteľné a z ich aplikácie môžu profitovať takmer všetky športy)
• môžu spolupôsobiť pri normalizácii rozličných patologických stavov bez ohľadu na to, čo ich spôsobilo a ich pozitívne účinky sa prejavujú aj pri nízkom dávkovaní

O aplikácii rastlinných adaptogénov

Výsledky mnohých pokusov sa zhodujú v tom, že z hľadiska biologickej účinnosti a dostupnosti účinných látok sú najvhodnejšie tekuté extrakty (v prípade požiadavky na zvýšenie anabolickej účinnosti je výhodné obohatenie o ekdysteron).
Dostupnosť a následne efektivita obsahových látok sa podstatne zvýši, ak sú tekuté extrakty aplikované vo forme sprejov na sliznicu ústnej dutiny (jednoduchých streknutím do úst, alebo pod jazyk).

Využívanie doplnkov vo forme tabliet, kapsúl alebo kombinovaných tekutých extraktov je prínosom v prípade, ak je cieľom zvýraznenie niektorého špecifického účinku (napr. zvýšenú podporu proteosyntézy dosiahnete pravidelnou, kombinovanou aplikáciou rastlinných adaptogénov v tekutej a tabletovej forme v 2-3 denných dávkach po bielkovinovom jedle; zvýšený stimulačný účinok dosiahnete jednorázovým podaním 50-200% maximálnej dennej dávky približne 60 minút pred tréningom alebo pred súťažným výkonom a pod.)

Praktické poznatky získané ruskými športovcami zo silových, silovo-vytrvalostných a vytrvalostných špor-tových disciplín ukázali, že efektívnosť rastlinných adaptogénov zvyšuje cyklovanie v príjme a forma záťaže – čím ťažšia je tréningová záťaž, tým lepšie sú výsledky zaznamenané pri aplikácii adaptogénov (ak športovec netrénuje dostatočne tvrdo, nemá zmysel, aby vo svojej príprave rastlinné adaptogény využíval).

V športovej praxi sa všetko realizuje v spomínaných cykloch a podobne je to aj pri aplikácii rastlinných adaptogénov – najvhodnejšia sa ukázala každodenná aplikácia suplementárnych doplnkov výživy s obsahom rastlinných adaptogénov v dvoch až troch po sebe idúcich cykloch (každý cyklus by mal trvať maximálne 14-28 dní), medzi ktoréi je vhodné zaradiť 7-21 dňové prestávky v aplikácii týchto doplnkov.

Pre športovcov z vytrvalostných športových disciplín je výhodné využívať spodnú hranicu, pre ostatných športovcov hornú hranicu odporúčaného jednorázového dávkovania. V prípade, že výrobca pozná presné zloženie, resp. obsah účinných látok, efektívnejšie je dávkovanie prepočítané na hmotnosť športovca. Pravidelné prekračovanie odporúčaného dávkovania o viac ako 50% zväčša neprináša zvýšenú efektivitu suplementárneho doplnku, len zbytočne zvyšuje množstvo financií vynaložených na rastlinné adaptogény (aj keď je pravdou, že ich cena v porovnaní s niektorými komerčne produkovanými suplementárnymi doplnkami výživy pre športovcov je výrazne nižššia).

Ako pôsobia rastlinné adaptogény

Stresová reakcia predstavuje univerzálny mechanizmus, ktorý pomáha živočíšnemu organizmu chrániť sa pred nepriaznivými vplyvmi rôzneho pôvodu. Podľa teórie o strese a adaptácii (vypracoval ju H. Selleye) pri stresovej záťaži kôra nadobličiek produkuje zvýšené množstvo stresových hormónov (glukokortikoidov) schopných mobilizovať vnútorné rezervy organizmu s cieľom získať energiu potrebnú na zvládnutie stresu. Úloha glukokortikoidov je pri strese nezastupiteľná, no ak je ich hladina extrémne a hlavne dlhodobo zvýšená, nepomáhajú ale škodia – katabolicky pôsobia na svalové bielkoviny, oslabujú organizmus, imunitu, znižujú výkonnosť.

Ťažký a intenzívny tréning (zvlášť silový, aký sa pravidelne realizuje v kulturistike, vzpieraní, powerliftingu, armwrestlingu atď.) podstatne zvyšuje hladiny glukortikoidov nielen počas tréningu, ale aj vo fáze odpočinku. Hladiny ostávajú vysoké aj po dlhodobej fyzickej záťaži, čo znamená, že v tomto čase môžu glukokortikoidy uplatniť svoje katabolické účinky a spôsobiť deštrukciu svalových bielkovín.

Pozorovania realizované na pacientoch, ktorí majú trvale zvýšenú produkciu glukokortikoidov (napr. pri Cushingovom syndróme) ukázali, že tieto svoje katabolické pôsobenie uplatňujú najmä na svalstve pliec, paží, pŕs a chrbta. Je zaujímavé, že pri experimentálnom podávaní kombinovaných extraktov pripravených z adaptogénnych rastlín športovcom s posilňovacím tréningom prevážna časť z nich zaznamenala pozitívne účinky v podobe nárastu svalovej hmoty a sily (resp. v udržaní si jej objemu a výkonnosti aj počas diéty s nízkym príjmom uhľohydrátov a vysokým príjmom bielkovín) práve na svalstve hornej časti tela. Tento prekvapujúci účinok bol zvlášť zvýraznený aj u nešportujúcich žien, ktorým sa po aplikácii rastlinných adaptogénov (a v spojení s ľahkým posilňovacím tréningom) viditeľne zmenil objem pŕs a zvýšila sa ich pevnosť.

O účinkoch rastlinných adaptogénov Aj keď som doposiaľ sústreďoval pozornosť na schopnosť rastlinných adaptogénov zvyšovať odolnosť organizmu ich zásahom do stresovej reakcie, výskum preukázal, že z niektorých rastlín je možné získať extrakty, ktoré majú okrem známych účinkov (využívaných často aj nešportujúcou populáciou v tradičnej ľudovej medicíne napr. stimulácia imunity, látkovej výmeny, zlepšenie kondície, spomaľovanie degeneratívnych zmien v organizme, stimulácia sexuálnej výkonnosti apod.) zvýraznené aj ďalšie pozoruhodné účinky – anabolické a antikatabolické, detoxikačné, hepatoprotektívne účinky, pozitívny vplyv na hladiny cholesterolu a glukózy atď.

A práve špecifické účinky sú využívané športovcami na zvýšenie výkonu pri jednorázovej (tzv. stimulačný efekt) aj pri dlhodobej aplikácii (tzv. tonický efekt). Podrobná analýza účinných látok nachádzajúcich sa v adaptogénnych rastlinách ukázala, že tieto sú pre každú rastlinu špecifické. Mnohé z nich majú na prvý pohľad rovnaké účinky, ale prax ukázala, že niekedy je výhodné využívať kombináciu extraktov získaných z rôznych zdrojov a tak dosiahnuť zvýraznenie požadovaného účinku.

Rhodiola rosea – hlavná účinná látka výrobku RodioLon

Rastlina Rhodiola rosea je najviac rozšírená v horách južnej Sibíri, na Ďalekom východe, na Urale ale mô-žeme ju nájsť aj v Mongolsku, Číne a v niektorých krajinách strednej a západnej Európy. Podrobné skúmanie jej obsahových látok prinieslo pozoruhodné zistenie – napriek tomu, že hlavnými účinnými látkami sú tzv. p-tyrosol a glykosid rhodiolosid, adaptogénne pôsobenie rastliny Rhodiola rosea výrazne zvyšujú aj ďalšie látky, ktoré sa tu nachádzajú iba v minimálnom množstve – napr. skupina flavonoidov (rhodalin, rhodionin, rhodiolgin, rhodiosin, rosin), sterinov (b-sitosterol, daukosterin), cinnamylalkoholy aj monoterpeny.

Pri sledovaní adaptogénnych účinkov tekutých a tabletovaných extraktov pripravených z Rhodioly rosea bola zaznamenaná súvislosť s funkciou niektorých endokrinných žliaz – kastrácia samcov potkanov (odtsránenie semeníkov) a hypofyzektómia (chirurgické odstránenie hypofýzy) znižovali ich aktivitu, v testoch realizovaných na potkanoch bol zaznamenaný aktivačný vplyv na produkciu thyreoidných hormónov. Rhodiola rosea spoločne s rastlinou Rhaponticum carthamoides (obsahuje ju výrobok spoločnosti EastLabs pod názvom RAP1) patrí v Rusku k najviac skúmaným adaptogénom, ktoré tvoria základ väčšiny špecificky účinných doplnkov výživy určených pre športovcov.

Pri aplikácii tekutého extraktu z Rhodioly rosea v období vysokého tréningového zaťaženia (triatlon, biatlon, plávanie, vzpieranie, beh na 200 a 400 m, cyklistika) boli zaznamenané tieto metabolické a stimulačné účinky:

• výrazná antikatabolická a mierna anabolická aktivita, tukspaľujúce účinky (1969 Adamchuk; 1987 Saratikov a Krasnov; 1999 Seifulla)
• stimulácia syntézy ATP, predĺženie maximálneho výkonu, zvýšenie rýchlosti a zlepšenie koordinácie pohybov (1968 Dambuevová; 1970 Saľnik) oddialenie prejavov únavy, skrátenie regeneračnej fázy (1951 Krestovnikov; 1966 Vinogradov; 1982 Borilkevič)

Metabolické účinky Rhodioly rosea boli výrazné najmä pri aplikácii v rozmedzí 2-20 týždňov, stimulačné účinky pri krátkodobom použití. Okrem toho, niektoré výskumné práce realizované na nešportujúcej popu-lácii zaznamenali významné hepatoprotektívne pôsobenie, pozitívne ovplyvnenie detoxikačných funkcií pečene, normalizačný vplyv na vysoké hladiny glukózy, úsporu pečeňového glykogénu pri fyzickej záťaži a pozitívny vplyv na činnosť nervovej sústavy (vrátane pozitívneho vplyvu na pamäť).